Hostel Movie - Bratislava

Skutočnosť alebo fikcia? Pravda o príbehu.

Na začiatok niekoľko faktov o filme Hostel (možno pre tých, ktorí o tomto filme ešte nepočuli):
Hostel je horor z roku 2006, ktorý produkoval Quentin Tarantino. Hoci sa natáčal v Českej republike, prevažne v Prahe a Českom Krumlove, dej hororu sa odohráva v Bratislave na Slovensku. Tu film vyvolal skôr negatívne reakcie kvôli obavám, že zobrazenie Slovenska ako krajiny hrôzy poškodí obraz krajiny v zahraničí a spôsobí, že turisti sa budú báť krajinu navštíviť. 

Pozrime sa teda, či existuje skutočný dôvod na obavy.

Poznámka: Tento článok napísal človek, ktorý strávil niekoľko rokov v Bratislave a vďaka tomuto pobytu môže objektívne zhodnotiť Hostel, horor odohrávajúci sa neďaleko Bratislavy a obavy Slovákov a turistov.

Názory verejnosti na film

Vo filme sa hlavní hrdinovia po príchode na Slovensko zapletú s krásnymi, ale zákernými ženami, ktoré sa s nimi rýchlo vyspia, zdrogujú ich a potom ich predajú na zabitie iným turistom, ktorí za ne zaplatia tisíce dolárov.

Či už oprávnene alebo nie, mnohí Slováci sa nad filmom rýchlo pohoršili. Bývalý člen parlamentného kultúrneho výboru nazval Hostel "obludnosťou, ktorá vôbec neodráža realitu" a ktorá "poškodí dobré meno Slovenska". Dotknutí by si mali uvedomiť, že fiktívny film nepoškodí to, ako inteligentní ľudia vnímajú človeka alebo miesto. Eli Roth, scenárista a režisér Hostelu, poznamenáva: "Nebojte sa - bolo sedem Texaských masakrov motorovou pílou a ľudia stále chodia do Texasu. Je to len film!". To možno nie je úplne fér, pretože zatiaľ čo v Texase sa odohrávajú stovky filmov a vytvára sa mu veľká pozitívna reklama, Slovensko je okrem Hostelov, Hostelov 2, EuroTripu a ich hokejistov a futbalistov takmer neznáme.

Niektoré komentáre na webových stránkach posmešne naznačujú, že vláda mala tvorcov filmu zažalovať. Iní sa čudujú, prečo bolo Slovensko vybrané ako krajina. Roth odpovedal, že "Slovensko si vybral ako dejisko snímky, aby ukázal neznalosť Američanov". Roth to tu pravdepodobne naťahuje. Pravdepodobne by bolo bližšie k pravde, keby Roth povedal, že niektorí ľudia môžu filmu skutočne uveriť, pretože majú nedostatok vedomostí. Ľudí zvyčajne viac zaujme film, o ktorom si myslia, že je pravdivý.

Kvôli udalostiam vo filme sa niektorí ľudia zaprisahali, že nikdy nenavštívia Slovensko. V jednom z komentárov k článku o filme Hostel sa píše: "Po Hosteli som si Bratislavu zaradil na zoznam miest, kam už nikdy nepôjdem". Napriek tomu inteligentní ľudia rozlišujú medzi fiktívnym filmom a skutočnosťou: skúmajú tvrdenia uvedené vo filmoch. Hoci je Slovensko vo filme zobrazené ako hrozné miesto, tí, ktorí ho skúmajú, zistia, že udalosti sú úplne nepravdivé. Počas tohto výskumu však môžu tiež zistiť, že Slovensko by mohlo byť krajinou, ktorú by chceli navštíviť na dovolenke. Čo je väčšie - počet ľudí, ktorí sa zaprisahali, že Slovensko nikdy nenavštívia, ktorí by ho nikdy nenavštívili, alebo počet ľudí, ktorí videli film a teraz ich zaujal a možno by ho navštívili?

"Ale v traileri sa píše, že film je "inšpirovaný skutočnými udalosťami"

V traileri je film označený ako "inšpirovaný skutočnými udalosťami". Keď si diváci nedajú čas na preskúmanie pozadia, vznikajú nepodložené domnienky. Treba si uvedomiť, že "inšpirované skutočnými udalosťami" sa výrazne líši od svojho vzdialeného príbuzného "založené na skutočnom príbehu". Ten naznačuje, že veľká časť filmu je skutočná, ale niektoré časti sú vymyslené, aby sa vytvoril zaujímavejší film. Prvé označenie môže byť príliš vágne a naznačuje, že sa stala udalosť, ktorá inšpirovala tvorcov filmu k vytvoreniu fiktívneho príbehu.

Potenciálni turisti, ktorí uvažujú o Slovensku ako o cieľovej destinácii, si môžu byť istí, že udalosti vo filme nie sú inšpirované skutočnými udalosťami, ktoré sa stali na Slovensku. Roth tvrdí, že k vytvoreniu filmu ho inšpirovali informácie, že v Thajsku "naozaj, naozaj chudobní ľudia predávali členov svojej rodiny organizovanému zločinu, potom im americkí a európski podnikatelia zaplatili 10 000 dolárov, aby vošli do miestnosti a strelili im do hlavy". Vo väčšine častí sveta niektorí ľudia zabíjajú zadarmo, ale zvyčajne ich chytia.

"Je Bratislava bezpečná?

Zo sekcie komentárov k článku: "Plánoval som navštíviť Slovensko s rodinou, ale po zhliadnutí tohto filmu sa na Slovensko už nikdy nevydám... Aj všetkým svojim priateľom v Chicagu som povedal, aby sa držali ďalej od Slovenska a Bratislavy. Dobre, je to film, ale som si istý, že nie je úplne vymyslený. Prečo riskovať?".

Nebojte sa: Bratislava je pre turistov rovnako bezpečná, ak nie bezpečnejšia ako iné veľké európske mestá. Iste, ľudia sú občas okradnutí alebo vreckári, ale Bratislava nemá konotáciu mesta, kde si ľudia musia dávať pozor na peňaženku. V Bratislave existujú gangy, ale turisti zvyčajne nie sú terčom týchto skupín. Kriminalita sa vyskytuje v každom meste a Bratislava nie je výnimkou. Napriek tomu turisti, ktorí si uvedomujú svoje okolie, spravidla nemajú žiadne problémy.

Tip: Viac informácií o bezpečnosti v Bratislave nájdete v tomto článku. Stačí dodržiavať základné rady a pri návšteve Bratislavy sa nemusíte obávať!

'Ako veľmi sú slovenské ženy podobné?

Slovenský denník SME píše, že film zobrazuje Slovensko ako "zaostalú krajinu, kde sú naše krásne mladé dievčatá tými najspodnejšími kurvami". Hlavné postavy filmu, dvaja Američania a jeden Islanďan, sa nechajú počuť, že "si môžu zaplatiť za čokoľvek", a keď dievčatá "počujú váš prízvuk, **** vás". Počul som to tesne pred tým, ako som sa sťahoval do Bratislavy, a čoskoro som sa dozvedel, že je to vymyslené - go figure. Väčšina slovenských žien nad americkými mužmi nadmerne neslintá. Niektoré možno áno, ale s takými som sa nestretol, a ak áno, sliny im nikdy nevyšli z úst. Čo sa týka prízvuku, podľa mojich skúseností, ak sa snažíte hovoriť po slovensky, ale robíte to s americkým prízvukom, jednoducho vám s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú rozumieť. Napriek tomu sa na Slovensku dá zaplatiť pomerne veľa: prijímajú peniaze za jedlo, nápoje a ubytovanie. Neprijímajú však doláre. Peniaze si najprv vymeňte na eurá.

'Koľko žuvačiek si mám priniesť, aby som zaplatil davy detí?

"Tu je niekoľko vecí, ktoré som sa naučil o cestovaní s batohom v Európe z najnovšieho filmu Eliho Rotha Hostel: ...Ak narazíte na gangy detí, ktoré sa dožadujú sladkostí, dajte im ich. Alebo vám rozbijú hlavu kameňom."

S výnimkou rómskych osád, kde sa povráva, že deti budú hádzať kamene na autá, ak im niečo nedajú, deti na Slovensku uliciam nevládnu. Ako na väčšine miest, deti chodia do školy, robia si domáce úlohy, možno idú do nákupného centra a podobne ako americké deti sú naučené neprijímať sladkosti od cudzích ľudí. Takže si prineste len toľko, koľko potrebujete pre seba.

"Podobá sa Bratislava mestu z filmu?

Vo filme sa nikdy nehovorí, že sa odohráva v Bratislave. Turistom vo filme sa odporúča ísť do mesta mimo Bratislavy. Diváci si však pri diskusii o filme tieto dve miesta spojili. Mesto vo filme vyzerá malé a tiché. Bratislava je veľké mesto s hrozivo aj krásne vyzerajúcimi budovami a cez deň môže byť hlučné, ale v noci je okrem skupín opitých turistov vo všeobecnosti ticho.

Bratislavské Staré Mesto má síce dláždené cesty, ale tie sú oveľa krajšie ako tie vo filme. Mestom tiež preteká rieka, ale rieka vo filme je oveľa menšia ako Dunaj a o niečo malebnejšia. Ubytovne určite nie sú také veľké ako vo filme.

Na rozdiel od filmu je televízia farebná, ale relácie sú zvyčajne v slovenčine alebo češtine - týmito jazykmi v skutočnosti ľudia hovoria. Aj mnohé vlaky na Slovensku sú modernejšie ako tie vo filme.

Na záver

Máme len jednu radu: Neverte všetkému, čo vidíte v televízii, a príďte sa presvedčiť na vlastné oči, aké je slovenské hlavné mesto krásne. Stavíme sa, že nebudete sklamaní!